Slovenská papierová škola - 1. časť

Autor: Mária Hulecová | 19.10.2015 o 9:34 | Karma článku: 5,50 | Prečítané:  675x

To, že škola má tendenciu stávať sa firmou, to už vieme. Čo však v prípade, keď ide o rodinnú firmu, v ktorej učia skutoční "Superučitelia"?

Človek by neveril, keby sám na vlastné oči nevidel, na vlastné uši nepočul a vlastným perom nevypisoval. Ja neviem ako presne je postavený školský zákon ale asi bude deravý ako rešeto, zúžený na kolónky rôznych rozmerov, zameraný na kancelársky papier, a asi sa rád oháňa pedagogicko-psychologickými frázami, ktoré nič o žiakovi nesvedčia. Ale dosť bolo všeobecných výrokov, poďme na konkrétne udalosti z prostredia jednej slovenskej papierovej školy, z ktorých človeku zastáva rozum.

Je tu pán zriaďovaťeľ, ktorý školu založil a plynulý chod školy je v jeho vlastnom záujme. Rovnako ako jeho pani manželke – pani zriaďovateľovej, bez ktorej by bolo v úradných papieroch kopec pravopisných chýb. Popri tom majú všetci samozrejme aj učiteľské úväzky. Potom je tu blízka rodina, ktorá reprezentuje riaditeľskú pozíciu a jeden učiteľský úväzok. Manželka pána riaditeľa ho tiež podľa papiera má, ale povedzme si úprimne, či je ona horšia ako pán riaditeľ? Takže aj ona riadi školu podľa svojich predstáv. No a potom je tu ďalší významný učiteľský element, konkrétne syn pána zriaďovateľa z prvého manželstva, ktorý ak sa na pracovisku ukáže, má tendencie preukazovať svoje manažérsko-riadiace komptencie, užitočne dopĺňajúc vedenie školy. Príkaz každého z nich je platný. Ono, nebol by to taký ehm....prúser, keby sa medzi sebou aspoň panstvo ráčili dohodnúť. Keď však dôjde k nezhode, radový učiteľ čelí dvom až trom rôznym príkazom, ktoré môže riešiť dvoma až troma spôsobmi. Poukazovať na rozpor sa dôrazne neodporúča. Veď úprimne, kto by chcel dráždiť päť hlavého draka, na ktorom sedí a potrebuje sa na ňom udržať?

A tak 10 učiteľov, ktorí robotu naozaj potrebujú, ťahajú aj za tých, ktorý sa v škole ukážu len sporadicky, alebo sa rozhodli, že na základe svojho spoločenského statusu učiť nemusia. Ja však musím uznať, že ide naozaj o „Superučiteľov“ lebo:

– vedia sa ocitnúť na dvoch rôznych hodinách v dvoch rôznych budovách naraz

– vedia učiť aj 10 – 15 rôznych predmetov

– vedia prednášať vo fiktívnej triede

– vedia učiť neprítomných žiakov

– vedia (a musia) udeliť známku žiakovi, ktorého nikdy nevideli

– vedia viesť dennú dochádzku žiakom, tak, aby nemuseli ročník opakovať

– vedia známkovať svojho vlastného kolegu, ktorí na škole učí a študuje zároveň

– vedia naspamäť časy, ktoré si podľa oficiálneho rozvrhu majú písať pri príchode i odchode

– vedia kľučkovať medzi nariadeniami rôznych školských autorít

– vedia dodržať mlčanlivosť, pod ktorú sa na začiatku školského roku podpísali

a tak vedia robiť pravidelné organizované nábory na školu, v ktorej učia.Veď bez žiakov nie sú peniaze a bez peňazí nie je škola a bez školy nie je práca. Dôležité teda je, aby papiere sedeli, aby bol v papieroch poriadok a aby nič v papieroch nechýbalo, aby boli papiere vyplnené správne, správne kolónky v správnych tlačivách vyčiarknuté zľava doprava, zospodu nahor, a aby učiteľov podpis bol všade, kde má.

Len tí, ktorí v takejto škole učili, alebo učia vedia aký je to pocit, pozerať sa na vlastný podpis pod správne vyplneným klamstvom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?