Medzi košickými profesionálnymi žobrákmi

Autor: Mária Hulecová | 22.10.2015 o 20:05 | Karma článku: 12,07 | Prečítané:  4458x

Žobranie je fenomén, ktorý medzi ľuďmi neustále rezonuje a v rôznych obmenách je spätý s existenciou ľudskej spoločnosti. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sa vlastným pričinením alebo nemohúcnosťou dostali do krajnej životnej situácie.

Sú však medzi nimi aj takí, ktorí využívajú zľutovanie a dobrú vôľu ľudí na vlastné obohacovanie sa. Žobranie je pre nich pomerne ľahkým (a často nemalým) zárobkom, a koniec koncov ich životným štýlom. Stáva sa formou pravidelného príjmu a teda profesiou, do ktorej sa profesionáli neboja zverbovať celú rodinu a zaučiť svoje vlastné deti do výnosného remesla. 

Podozrivá

Takto som medzi ľuďmi, ktorí sú na ulici doma zbadala ženu či vlastne starkú so šatkou na bielej hlave a škapuliarom na krku. „No, ďalšia, čo sa skrýva za svätých“, pomyslela som si. V tom momente sa o mňa opreli jasnomodré oči. Boli usmiate a pokojné. Mierne som spomalila.  Na jej jemnej tvári sa objavil úsmev a za ním pozdrav. Obrátila som sa na ňu s otázkou, ktorú si určite kládli aj mnohí predo mnou. "Starká, čo tu robíte?" Asi som dúfala, že mi povie, že len zablúdila, alebo stratila peniaze na cestu domov. Starká sklonila hlavu a pokrčila plecami. Bolo zrejmé, že sa hanbí. Po čase, ktorý sme spolu strávili skoro každý deň cestou z práce, mi začala rozprávať o dievčati, ktoré od útleho detstva pracovalo doma na gazdovstve, ktoré chodilo do školy až keď bola všetka robota hotová, takže školu videlo len v zime. Hovorila mi o mladej žene, ktorá sa vydala z lásky no veľmi skoro sa s ňou pre chorobu s bolesťou lúčila "...ale už som  prestala vládať robiť, čo som mohla robiť. Jedno po druhom som popredala a od tých istých, to ja nemôžem stále tak od nich pýtať, tak som na hanbu prišla prosiť." Dopovedala so slzami v očiach 81 ročná Mária. Odhrnula si vlasy z tváre, zápästím pretrela oči a usmiala sa. Snáď dúfala, že jej poviem, že mám pre ňu riešenie, že poznám človeka, čo jej môže pomôcť, že ju snáď pochopím a neodsúdim.  

Žobráčka prežíva zázraky

V jednej ruke zviera ruženec, ktorý svojimi očkami oddeľuje minútu od minúty, jedného človeka od druhého. Druhú ruku nenastavuje ľuďom na dôkaz, že nič nemá. Drží ju privretú akoby v ruke držala niečo jemné, niečo živé. O ľuďoch, ktorí sa jej prihovoria, alebo kúpia jedlo, či dajú peniaz hovorí: „Istotne sa im čoskoro dobré stane. I mne sa zázraky dejú.“ Vraví starká s úsmevom a pokračuje: „Jedna pani v obchode v rade predo mnou stála a  veľmi sa ponáhľala, zaplatila a utekala preč. A ja som pozrela sa na zem a tu vidím spadlo jej 50 eur. Tak jej kričím, že pani, pani vráťte sa! Peniaze tu máte. Ona sa vrátila, ďakovala a už jej zas nebolo. Ja by som nechcela cudzie peniaze, také mi netreba, čo moje nie sú. To nič dobré nenosí. A o dva či tri dni, keď som bola znova pýtať sa ti ku mne nejaká žena blíži a rehoce sa, tak si myslím, že čo sa ty tak smeješ, veď ťa ani nepoznám, ani nič. A ona ti ide ku mne, usmieva sa a dáva mi 50 eur. Tak mi srdce stislo, až mi slzy vyhŕkli do očí. Ona to asi bola. Tak sa mi práve šikovali a pre mňa boli. ... I ľudia, porozprávajú sa so mnou, a keď mi ťažko, hneď je ľahšie. I oni mi tak povedia, že im lepšie. A to všetkým sa také zázraky dejú.“

V opozícii so zázrakmi Máriu už neraz okradli a pred časom i prepadli. Profesionálom jej prítomnosť zjavne prekáža. Pohľad na zbitú starú ženu vháňa pocit zodpovednosti a ľútosti, ktorý sa vystupňoval, keď som počas nášho rozhovoru medzi ľuďmi prechádzajúcimi okolo spoznala istého v kresťanských kruhoch rešpektovaného kňaza.Starká ho poznala, lebo chodila na jeho kázne, a teraz mala možnosť ho stretnúť, pozdraviť, možno sa i porozprávať.  Pozrel na nás, jeho pohľad bolo cítiť veľmi jasne, kým si nezaložil slnečné okuliare. Ignorácia zmiešaná s opovrhnutím a slzy v očiach ženy, ktorá tak hlboko verí ma prinútili napísať o bolesti "zázračnej košickej žobráčky."

Od júna 2014 do marca 2015 som ju stretávala na Hlavnej ulici v Košiciach. Odvtedy sa po nej zľahla zem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?